Ak ste jedným z miliónov ľudí, ktorí zatínajú a škrípu počas spánku zubami, mohla by vám pomôcť, ako predpokladá jedna štúdia, injekcia botoxu. Stav nazývaný bruxizmus (bruxism) môže viesť k bolestiam hlavy, problémami s čeľusťou a poškodeným zubom. Avšak vedci zistili, že injekčne podaný botox priamo do žuvacích svalov môže zablokovať signály, ktoré ovládajú sťahovanie sa týchto svalov, čím sa zmierni zatínanie a škrípanie zubami v spánku. „Nočný a denný bruxizmus je veľmi častým stavom, ktorý môže spôsobovať bolesti hlavy, syndróm temporomandibulárneho kĺbu (TMK) a problémov so zubami čo môže mať dopad na kvalitu života,“ povedal vedúci tejto štúdie, profesor neurológie na BaylorCollege of Medicinev Houstone Dr. JosephJankovivc. Aj keď príčina bruxizmu ešte nie je dostatočne vysvetlená, predpokladá sa že je spôsobený abnormálnymi signálmi prichádzajúcimi z mozgu, ktoré spôsobujú nedobrovoľné a silné kontrakcie(sťahy) žuvacích svalov. Následkom sťahov týchto svalov dochádza k zatínaniu a škrípaniu zubami. Vstrekovanie botoxuje liečba, ktorá pri liečení tohto stavu zaznamenala úspech, ale jej skutočná pridaná hodnota ešte nebola overená testami, povedal Jankovic.
„Táto naša štúdia je prvou placebo kontrolovanou štúdiou na botox, ktorá demonštruje výhody tejto liečby u pacientov, ktorí trpia silným škrípaním zubov počas spánku. Ukázali sme, že táto liečba je nie len že účinná, ale aj bezpečná.“ Jankovic dodal, že verí, že táto liečba by mala byť jednou z možností. Financovanie tohto výskumu zabezpečila spoločnosť AllerganPharmaceuticals, ktorá je výrobcomonabotulinumtoxin-A, známeho akoBotox. Jankovic je konzultantom tejto spoločnosti. Botox sa najprv zviditeľnil pri liečbe tvárových línii a vrások, paralyzovanímpod-povrchových svalov. Mimo iného sa používal aj na liečbu migrén, nadmerného potenia sa a svalových porúch. Pri výskume tohto bruxizmu, strávilo prvý krát 22 ľudí noc v spánkovom laboratóriu, takže vedci mohli zmapovať ich zatínanie a škrípanie zubami v spánku. Ako povedal Jankovic, botox môže byť použitý pre liečbu ťažkých a stredne ťažkých prípadov bruxizmu. Potom sa 13 zúčastneným podal injekčne botox do ich žuvacích svalov. Zvyšným 9 bola podaná neaktívna placebo látka. Po 4 až 8 týždňoch boli títo účastníci testu znovu vyšetrený v spánkovom laboratóriu, kde strávili ďalšiu noc.
Podľa správy u žiadneho z ľudí, ktorým bolo pridané placebo nenastalo v ich škrípaní zubami žiadne zlepšenie. Ale u 6 prípadov z 13 testovaných ľudí, ktorým bol podaný botox nastalo „veľké zlepšenie“, alebo až „veľmi veľké zlepšenie“ ich stavu, zdôraznili vedci. Účastníci testu tiež hodnotili svoje symptómy a bolesť podľa dvoch stupníc od 0 po 100, kde 50 znamená – žiadna zmena. Ľudia, ktorým bol podaný botox uviedli menej symptómov a nižšiu úroveň bolesti s priemernou hodnotou 65 na oboch stupniciach. Tí respondenti, ktorým bolo podané placebo neuviedli žiadne zlepšenie s priemernou hodnotou 47, respektíve 42. Ako povedal Jankovic, liečba botoxom nemá žiadne vážne vedľajšie účinky. U dvoch účastníkov testu, ktorým bol podaný liek sa vytvoril akýsi úškľabok, ktorý však po pár týždňoch zmizol. Limity tejto štúdie boli najmä v malom počte účastníkov a v nedostatočnom spôsobe posudzovania úrovne závažnosti škrípania zubami, povedal Jankovic.
Ďalšie spôsoby liečby zatínania a škrípania zubami zahŕňajú chrániče zubov, ktoré bránia síce ich poškodeniu, ale nemusia zastaviť zatínanie a škrípanie zubami. Navyše boli vyskúšané behaviorálne liečebné postupy ako aj liečba liekmi, ale buď neboli testované v klinických podmienkach, alebo mali zmiešané výsledky, uviedol Jankovic. Náklady na liečbu botoxom sa líšia, ale je krytá väčšinou zdravotných poisťovní. Hoci to bola iba menšia štúdia, ukázala, že liečba botoxom pri škrípaní zubami je účinnejšia ako placebo. Väčší výskum zatiaľ nie je v pláne a spoločnosť Allargan zatiaľ podľa Jankovica nepožiadal FDA o schválenie pre použitie botoxu pre liečbu bruxizmu. Táto štúdia bola publikovaná v časopise Neurology v januári 2018.
KarenRaphael, profesorka ústnej a maxillofaciálnej patológie, rádiológie a medicíny na New York University College of Dentistry in New York City, nie je presvedčená o tom, že by mala byť väčšina prípadov škrípania zubami vôbec liečená. „V najlepšom prípade je v súčasnosti spánkový bruxizmus považovaný za rizikový faktor pre potenciálne problémy so zdravím zubov, ale nie je vrodenou poruchou,“ povedala. Hlavnou otázkou je, či má byť bruxizmus liečený, ak nie je typicky spojený s problémami zubov. Účastníci testu boli vybraný pretože sa sťažovali na bolesti v oblasti tváre a bruxizmus, ale nie je jasne, či trpeli bruxizmom, alebo či im bolo povedané, že majú bruxizmus, dodáva Raphael. Ľuďom ktorý majú bolesti v oblasti tváre sa často hovorí, že trpia bruxizmom. Ale skutočný prínos botoxu môže byť aj v liečení porúch TJM, dodáva Raphael na záver.
Comments
