Nová štúdia sa domnieva, že pre ženy v rannom štádiu rakoviny prsníka by bolo možné skrátiť ich hormonálnu liečbu bez zvýšenia rizika návratu rakoviny. V štúdii s takmer 3 500 pacientkami vedci zistili, že už pri 7 rokoch hormonálnej liečby sa dosiahli rovnaké účinky ako pri 10 rokoch. Na záver štúdie boli tri štvrtiny žien v oboch skupinách nažive a bez znovuobjavenia sa danej choroby. Tieto výsledky sú podľa vedcov ktorí sa zúčastnili Sympózia rakoviny prsníka v San Antóniu, kde bola tiež táto štúdia zverejnená „dôležité“. „Je dosť pravdepodobné, že existuje veľká skupina pacientiek, ktoré nepotrebujú 10 – ročnú liečbu,“ povedala Dr. Susan Domchek z Abramsonovho Centra pre liečbu rakoviny na Pensylvánskej Univerzite. Domchek, ktorá nebola zapojená do tejto štúdie uvádza, že rozhodnutia okolo hormonálnej liečby sú často zdrojom „hlavných diskusií ako aj úzkosti“ ako pre pacientov, tak aj pre lekárov.
Hormonálna terapia v sebe zahŕňa lieky, ktoré zabraňujú tvorbe estrogénu, ktorý pôsoby ako palivo pre rast rakovinových buniek pri rakovine prsníka. Tieto lieky v sebe zahŕňajú tamoxifen a skupinu liekov nazývanú inhybítory aromatázy, ako je anastrozol (Arimidex). Hlavným problémom je, že tieto lieky môžu mať zložité vedľajšie účinky ako náchylnosť k zlomeninám kostí, návaly horúčavy, sexuálnu dysfunkciu a bolesti svalov a kĺbov. Niektoré ženy nemajú žiadne vedľajšie príznaky, no ako poznamenala Domchek, ostatné „sa cítia hrozne a často chcú s liečbou predčasne skončiť.“ Takže rozhodnutia o tejto liečba sú vždy individuálne a založené na viacerých faktoroch vrátane pravdepodobnosti opätovného objavenia sa rakoviny prsníka u pacientiek. Iná špecialistka na rakovinu prsníka Dr. Erica Mayer, ktorá tiež do tejto štúdie nebola zapojená, poukázala na to isté. Nové zistenia „nám nakoniec ponúknu viac možností prispôsobiť liečbu pre jednotlivých pacientov,“ povedala Mayer primárka v Inštitúte liečby rakoviny v Bostone. Tiež zdôraznila širší pohľad na vec. „Dôležitým výsledkom je, že pacientkam s touto chorobou sa dnes darí lepšie ako kedykoľvek predtým. Väčšina pacientiek z tejto štúdie je stále nažive a darí sa im.“ Už roky je bežné, že ženy s rakovinou prsníka v rannom štádiu podstupujú hormonálnu liečbu trvajúcu 5 rokov, v nádeji, že sa zabráni opätovnému prepuknutiu tejto choroby.
Už skoršie štúdie preukázali, že hormonálna liečba predĺžená na viac ako 5 rokov, môže výrazne znížiť riziko znovuobjavenia sa choroby. Nie je však jasné, ako dlho by mali pacientky v tejto liečbe pokračovať, povedal Dr. Michael Gnant, vedúci výskumník štúdie. Nato aby mohli odpovedať na túto otázku naverboval jeho tím skoro 3 500 žien s rakovinou prsníka v rannom štádiu, ktoré podstúpili operáciu a následnú štandardnú liečbu. Tá zahŕňala aj 5 ročnú hormonálnu liečbu s Tamoxifénom, Inhibítorom aromatázy, prípadne s oboma liekmi. Výskumníci potom náhodne zaradili tieto pacientky buď do dvojročnej, alebo päť ročnej doplnkovej hormonálnej liečby – čo v súčte znamená 7, alebo 10 rokov liečby. Štúdia nakoniec zistila, že prínosy oboch spôsobov liečby boli rovnaké: 14 rokov po diagnostikovaní rakoviny bolo v priemere 78% žien v oboch skupinách nažive a bez opakovaného prepuknutia choroby. Okrem toho kratšia doba liečenia znamená nižšie riziko zlomenín: 4% žien, ktoré podstúpili 7 ročnú liečbu utrpelo zlomeniny, zatiaľ čo pri 10 ročnej liečbe to bolo 6% žien. Podľa Gnanta z Viedenskej Lekárskej Univerzity v Rakúsku, sú výsledky jasné.
„Ďalšie dva roky liečby sú postačujúce. Neexistuje žiaden dôvod pre pokračovanie hormonálnej liečby po týchto siedmich rokoch. To by pomohlo zmierniť vedľajšie príznaky vrátane zlomenín.“ Avšak Domchek a Mayer s tým úplne nesúhlasia. Je možné, že pre niektoré pacientky s vysokým rizikom opätovného prepuknutia choroby by mala dlhšia hormonálna liečba určite význam. Napríklad, hovorí Domchek, dlhodobé riziko návratu rakoviny závisí od toho, či rakovina prsníka napadla blízke lymfatické uzliny. To znamená, že ženy ktoré mali napadnutých 10 lymfatických uzlín, budú mať vyššie riziko opätovného vzniku rakoviny ako tie, ktoré nemali napadnutú ani jednu lymfatickú uzlinu.
Mayer s týmto súhlasí. „Nemyslím si, že nám táto štúdia naznačuje, že by sme mali urobiť jednu vec proti druhej.“ Namiesto toho nám ponúka dôležité informácie pre lekárov aj pacientov pre tvorbu „personalizovaného“ liečebného plánu.
Táto štúdia bola financovaná farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca, ktorá vyrába hormonálne prípravky pre liečbu rakoviny prsníka.
Comments
