Už ste niekedy zrušili priateľstvo na Facebooku? Budťe úprimní. Rozdielny politický názor, náboženstvo. To sú tie dôvody pre ktoré bežne ľudia dávajú kopačky svojim internetovým priateľom. Tejto problematike sa venujú dve nové štúdie z Univerzity of Colorado v Denveri. V štúdiách je sledovaná psychológia za zrušením priateľstva, motivácie a taktiež aj emocionálna odozva zrušených priateľov. Štúdií sa zúčastnilo 1077 dospelých.
Za prvé sa zodpovedala otázka kto, koho a prečo ruší priateľstvá. Výsledok? Najčastejšie ľudia odseknú bývalých spolužiakoch zo stredných škôl, za nimi nasledujú priatelia priateľov, kolegovia z práce a následne priatelia so spoločnými záujmami. Spoluautor štúdie Christopher Sibona vyjadril všeobecné ,,pravidlo,, motivácie, kde najvyššia pravdepodobnosť kedy začnete premýšľať nad zrušením priateľstva je rozdielny politický názor či otázky viery a náboženstva(Vďaka bohu/Zuckerbergovi za možnosť filtrácie.). Máme sklony rozhodovať sa radikálnejšie pri ľudoch čo poznáme odmalička, o to viac ak je to v kombinácii s vyjadrením politického názoru s ktorým sa nezhodujete.
Zatiaľ čo väčšina online priateľstiev dostane padáka za otravnosť ich príspevkov, v práci je to inak a kolegov najviac ohrozuje ich správanie v práci ako hocičo iné, čím prispievajú na Facebook.
Výskumníci používajú na označenie straty priateľstva na sociálnej sieti eufemizmus “kontextový kolaps“. Štúdia číslo dva skúmala emočný spád z tohto kontextového kolapsu na sociálnych sieťach a jej spoločné znaky – zjednodušene reakcia na zrušenie priateľstva. Výsledkom sú štyri najčastejšie sa opakujúce pocity: Prekvapenie, pobavenie, smútok a otrávenosť.
Toto kvarteto faktorov určuje ako neštastný bude prípadný zrušený priateľ/subjekt v reakcii. Ak ste zdieľali blízke puto, pravdepodobne bude podráždený (a naštvaný, pretože konáte hneď na niekoľkých frontoch v pasívnej agresivite.). Pokiaľ je zrušený priateľ aktívnym užívateľom, čo má prehľad o svojom friendlist-e , je vysoká pravdepodobnosť ,že bude dokonca trpieť. Na druhú stranu, čo je lepšie ako úprimnosť, hoci pasívno agresívna? No a nakoniec tu máme naše duševné zdravie a starostlivosť oň , čo je ďalším a obvykle najviac relevantným dôvodom prečo jednoducho stlačiť to tlačítko a nechať človeka voľne letieť. Alebo sa priamo či nepriamo necháte vydierať a terorizovať svojimi “priateľmi“?
Comments
