Prvé geneticky identické klony opice na svete boli vytvorené Čínskymi vedcami, ktorí tým ako samy povedali, prelomili posledné prekážky ku klonovaniu ľudí. Ale ako vedci tak aj mnohý experti vyhlásili, že je to veľmi nepravdepodobné, že tento pokrok bude mať v dohľadnej budúcnosti za následok klonovanie ľudí. Namiesto toho vedci poukazujú na potenciál zlepšenia štúdií primátov pre ich využitie pri liečení rôznych ľudských chorôb, ako napríklad srdcových ochorení, rakoviny a Alzheimerovej choroby.
Dva Makaky Dlhochvosté nazvané Zhong Zhong a Hua Hua boli narodené pred 8 a 6 týždňami. Bol použitý rovnaký klonovací proces ktorým bola v roku 1996 v Škótsku vytvorená ovečka Dolly, vyhlásili výskumníci z Chinese Academy of Sciences Institute of Neuroscience v Shanghai. Zhong Zhong a Hua Hua sú v podstate identické dvojčatá s DNA zhodnou vo všetkých chromozómoch, povedal výskumník Mu-ming Poo, riaditeľ inštitútu.
„Keďže ľudia sú primátmi,“ povedal Poo, týmto prvým klonovaním primátov „bola zlomená technická bariéra, pretože v princípe môže byť táto metóda aplikovaná aj na človeka.“ No napriek tomuto prelomu, neočakávajte v blízkej budúcnosti žiadne klonovanie človeka, povedal Henry Greely, profesor práva, bioetiky a genetiky na Stanford University. Postup použitý Čínskymi vedcami sa spoliehal skôr na bunky plodu, než na dospelé bunky a nie je veľmi účinný, vyžaduje si mnoho neúspešných pokusov na vytvorenie týchto dvoch úspešných klonov, povedal Greely.
„Existuje mnoho vecí, ktoré ma znepokojujú a nedajú mi v noci spávať,“ povedal Greely. „No klonovanie ľudí nie je jednou z nich.“ Vzorky primátov boli notoricky rezistentné voči pokusom o klonovanie, povedal Greely. Niektoré druhy živočíchov sa klonujú veľmi ľahko, ako napríklad myši, alebo mačky, no klonovanie takých zvierat ako potkany, alebo psy je veľmi zložité. Čínsky vedci vytvorili dva klony opíc postupom nazývaným jadrový prenos somatických buniek, v ktorom je DNA získaná z bunky, vložená do vajíčka. Vajíčko je potom následne vložené do samičky, kde sa z neho vyvinie plod.
Vajíčka vytvorené s rovnakou DNA sa vyvinú v geneticky identických potomkov, hoci by boli implantované do dvoch rôznych samičiek. Výskumníci prekonali veľkú prekážku pri klonovaní u primátov, manipulovaním s génmi novo vytvoreného vajíčka klonu. Aktivovali a deaktivovali rôzne gény, ktoré by bránili vývoju embrya. Vedci skúšali použiť vajíčka do ktorých bola implantovaná DNA z dospelých buniek, no žiadne z klonov opíc vytvorených týmto spôsobom, nežilo dlhšie než pár hodín po pôrode. Úspech sa dostavil, keď vedci odobrali DNA z buniek plodu opice, a tú použili pre vytvorenie vajíčok klonov. Vedci vytvorili 127 vajíčok, z čoho bolo 79 vložených do 21 samíc. Štyri tehotenstvá boli úspešné, ale do dvoch mesiacov od začiatku gravidity dve samice potratili. Dve samice úspešne porodili a ich mláďatá boli pomenované Zhong Zhong a Hua Hua. Tieto dve klony vyzerajú fyzicky aj mentálne zdravé, starajú o nich ľudia a ako povedal Poo, sú aktívne a navzájom sa hrajú. Neustále sú sledované kvôli akýmkoľvek znakom choroby, alebo abnormálneho správania.
Výskumníci uviedli, že ich proces klonovania sa ukáže ako požehnanie pre výskum ľudských chorôb. Na týchto klonovaných geneticky identických opiciach, (ak nie je do ich DNA ešte pred narodením naprogramovaná nejaká choroba) môžu byť testované lieky a liečebné postupy, povedal Poo. Najprv je v pláne použiť tieto klonované opice pre štúdium neurodegeneratívných ochorení, ako Parkinsonová, alebo Alzheimerová choroba. Pomocou týchto geneticky upravených klonov môžu byť skúmané imunitné poruchy organizmu, rôzne druhy rakoviny, ako aj stovky ďalších onemocnení. Senior výskumník Qiang Sun je riaditeľom inštitútu Nonhuman Primate Research Facility. Sun predpokladá, že jeho laboratória budú môcť vytvoriť 2 až 3 klonované opice ročne. Prisľúbené 10 násobné zvýšenie financovania by umožnilo vytvoriť 20 až 30 klonov ročne. Ako povedal ďalej „V tejto oblasti dôjde k veľmi rýchlemu vývoju. Keď už ľudia vedia, že to funguje, existuje mnoho laboratórií, ktoré sa zamerajú na tento výskum. Predpokladám, že v priebehu 5 rokov už budeme mať vysoký počet klonovaných opíc.“
Výskumníci bagatelizovali možnosť použitia ich postupu na ľuďoch, aj keď iba tvrdením, že „nemajú v úmysle“ použiť ho na ľuďoch. „Momentálne nie je žiaden dôvod pre klonovanie ľudí,“ povedal Poo. Greely si ani nie je istý, či sa tento proces klonovania opíc uchytí, vzhľadom na vysokú náročnosť procesu pre vytvorenie iba dvoch klonov. „Nemyslím, že by sa stala táto procedúra veľmi používanou, bude tam veľa prekážok a predsudkov na to, aby sa z nej stal štandardný laboratórny postup. Už skutočnosť že tento postup klonovania si vyžaduje bunky plodu bude ďalšou prekážkou pre klonovanie človeka,“ doplnil Greely. „Ak by ste chceli niekoho klonovať, asi nebudete chcieť klonovať plod. Chcete predsa naklonovať niekoho, kto žije, koho poznáte, vlastnosti koho sa vám páčia,“ uzatvára Greely.
Táto štúdia bola publikovaná v online magazíne Cell 24.1.2018
Zdroj: https://www.webmd.com