Milióny detí v Amerike boli vystavené parazitom, ktoré by mohli zasiahnuť ich dýchanie, pečeň, zrak a dokonca aj inteligenciu. Len zopár vedcov v Spojených štátoch sa venuje tejto infekcii a mnoho lekárov si túto hrozbu ani neuvedomuje.
Parazity Hlísty detskej z rodu Toxocara žijú v črevách mačiek a psov, a to najmä túlavých. Mikroskopické vajíčka Toxacary sa šíria výkalmi zvierat a kontaminujú dvory, detské ihriská a pieskoviská.
Tieto infikované čiastočky sa potom prilepia na ruky detí hrajúcich sa vonku. Po prehltnutí sa z vajíčok čoskoro vyliahnu larvy, ktoré potom ako hovoria dôkazy putujú telom a môžu sa dostať až do mozgu a tak negatívne vplývať na inteligenciu, učenie a poznávanie dieťaťa.
Centrá pre kontrolu a prevenciu ochorení pravidelne sledujú pozitívne testy na Taxocaru prostredníctvom Národného prieskumu vyšetrení Zdravia a Výživy. posledná správa publikovaná v septembri v časopise Klinické infekčné choroby odhaduje, že približne 5% populácie Spojených štátov, alebo približne 16 miliónov ľudí nesie vo svojej krvi protilátky proti Toxocare, čo je signál, že ich telo bolo infikované jej vajíčkami.
Riziko však nie je rovnomerne rozložené: Chudobné a menšinové obyvateľstvo je tomuto riziku vystavené oveľa častejšie. Percento medzi Afro Američanmi bolo skoro 7% a medzi ľuďmi žijúcimi pod hranicou chudoby bola miera infekcie okolo 10%.
Pravdepodobnosť pozitívneho testu stúpa s vekom, ale nie je známe, či to odráža aktuálnu infekciu, alebo sa jedná o nahromadené protilátky z infekcie v minulosti.
Dekan Národnej školy tropickej medicíny na Baylor College of Medicine v Houstone dr. Peter Hotez , nazýva Toxocaru jadným z najbežnejších parazitov v krajine a pravdepodobne aj najviac zanedbávaným.
„Vieme, že v niektorých prípadoch to súvisí s nižšou inteligenciou a epilepsiou,“ povedal. „Takže ak by ste sa pozreli na znevýhodnené deti žijúce v chudobe, ktoré zároveň nie sú také dobré v školských testoch, aké percento z toho môže byť pripísané práve tomuto červovi?“
Aj keď je tu stále veľa neznámeho, „je tu toho dosť na to aby sa urobila štúdia na veľkom počte detí.“
V súčasnosti je výskum Toxocary medzi Američanmi úplne nedostatočný, Národný inštitút zdravia na webovej stránke pre financovanie neuvádza ani žiadne granty pre jej výskum. Dokonca ostávajú nezodpovedané aj mnohé najzákladnejšie otázky ako napríklad: Ako často sa požité vajíčka rozvinú do plnej infekcie.
Medzi prehliadanými prazitickými infekciami v krajine, „Je práve Toxicara tá, ktorá zasahuje najširšiu škálu ľudí,“ povedala Sue Montgomery, vedúca epidemického tímu v obore parazitických ochorení Centra pre kontrolu chorôb. „Mačky a psy sú úplne všade. Mnoho z nich môže byť nosičom týchto parazitov.“
Štúdie ukazujú, že domáce zvieratá, ktoré majú majiteľa a dostáva sa im pravidelnej veterinárnej starostlivosti, zriedka prenášajú Toxocara. V chudobnejších štvrtiach sa nezavinene nachádza viac túlavých zvierat. V jednom prieskume sa uvádza, že v niektorých častiach Dallasu bolo spočítaných 8700 túlavých psov.
Prieskum detských pieskovísk v New Yorku prezentovaný na lekárskej konferencii v minulom roku porovnával výsledky vzoriek odobratých z 21 pieskovísk z mesta. Vajíčka Toxocary boli nájdené v 9 vzorkách. Tri štvrtiny vzoriek odobratých z Bronxu, obsahovali vajíčka v larválnom štádiu, ktoré sú najviac infekčné. Vo vzorkách z Manhattnu nemal žiaden park vajíčka v tomto štádiu.
(Vedci odmietli zverejniť o ktoré parky ide, tvrdiac že výsledky sú ešte iba predbežné.)
V niektorých prípadoch sa môžu larvy Toxocary dostať do očí a spôsobiť slepotu. Rovnako môžu napadnúť pečeň a pľúca, čo spôsobí škodlivú zápalovú reakciu.
Príznaky infekcie sa prejavujú trošku jemnejšie: mierna horúčka, únava, bolesť brucha a kašeľ – príznaky príznačné pre akúkoľvek inú chorobu. Iba málo pediatrov robí testy na Toxocaru.
Neliečená infekcia môže ustáť aj sama po niekoľkých mesiacoch až rokoch, „ ale nevieme to isto,“ povedal povedal dr. Hotez.
Prieskum publikovaný centrom pre kontrolu chorôb v októbri odhalil, že 85% pediatrov priznalo, že sú iba ako tak oboznámený s infekciou nazývanou Toxokariáza; s daným popisom symptómov ju správne diagnostikovalo iba niečo menej ako polovička lekárov.
Ako povedal Dr. Hotez, rozpoznaná infekcia môže byť liečená antiparazitickým liekom Albendazolom.
“Nikto na to nezomiera,” povedal, “ale je potenciálnou príčinou rôznych vývojových oneskorení, ktoré ovplyvňujú kvalitu života s ešte väčším ekonomickým dopadom. Môže to uväzniť deti v chudobe.“
V roku 2014 publikoval svoj jediný článok v časopise mentálneho zdravia JAMA Psychiatry, a tvrdil, že parazitické infekcie ako Toxokariáza „pravdepodobne predstavujú podstatné, ale skryté bremeno duševných chorôb v Spojených štátoch.“
Do akej miery, to nikto nemôže povedať. Vedecká literatúra obsahuje iba rozptýlené správy o červoch Toxocary objavených v centrálnej nervovej sústave.
“Vieme, že u ľudí sa môžu tieto larvy dostať do mozgu,“ povedala Celia Holland profesorka Parazitológie na Trinity College Dublin v Írsku. No ďalej pokračuje, že okrem tejto skutočnosti „vieme veľmi málo.“
Dr. Holland uskutočnil experiment, nájduc myš s larvou Toxocara v mozgu, ktorá vykazovala zníženú schopnosť učenia sa a menšiu vôľu k skúmaniu nových vecí.
Čím väčší je stupeň infekcie, tým väčšie je postihnutie. Pri dlhodobom výskume myší s extrémnou infekciou, “ sme museli prerušiť výskum z etických dôvodov, pretože došlo až k ovplyvneniu ich motorických schopností,” povedal.
Jedna z mála štúdii skúmajúca či dosiahnuté zistenia korelujú s jedincami infikovanými Toxocarou bola publikovaná v medzinárodnom vestníku pre parazitológiu dvoma výskumníkmi zo SUNY Downstate Medical Center v Brookline.
Použitím prierezu národných údajov zistili, že priemerné výsledky školských testov boli nižšie u detí, ktoré boli pozitívne testovaný pre vystavenie Toxocary, aj po zohľadnení iných známych vplyvov ako nízkeho príjmu domácnosti a hladiny olova v krvi. Iná štúdia výskumníkov na Brigham Young University, publikovaná v roku 2015 došla k podobným výsledkom u dospelej populácie.
Jeden z autorov správy sociológ a profesor na Brigham Young University Lance Erickson povedal, „Toto môže mať veľké dôsledky v hospodárstve kde sa odbornosť a výkonnosť čoraz viac oceňujú, čoraz viac merajú a čoraz väčšiu úlohu u pracovnej sily zohrávajú.“
Zdá sa, že toto zhoršenie nie je až také závažné, čo je pravdepodobne dôvod, prečo sa Toxocare dostáva tak málo pozornosti. Ako povedal Dr. Erickson „Čo nevidíme, je ľahké ignorovať. Neexistuje žiaden príbeh, do ktorého by sme tento problém zbalili a zaútočili ním na emócie ľudí. Až to by malo tendenciu získať politickú ako aj finančnú pozornosť.“
Dr. Hotez je viac priamy: „Ak by to bola choroba bohatých detí v Brookline, Massachusetts, Bethesda, Marylande a Westchesteri v New Yorku, tak by sa o tom hovorilo všade.“
Po neúspešných pokusoch získať od vlády grant pre výskum Toxocary sa Dr. Hotez obrátil na kongres, kde sa stretol v decembri 2016 so senátorom za demokratickú stranu Cory Bookerom, z New Jersey. Podľa hovorcu pána Brooker plánuje zaviesť právne predpisy pre ďalšie preskúmanie vplyvu prehliadaných infekcií v Spojených štátoch, medzi ktorými je aj Toxocara.
„Pre ľudí je ťažké prijať to, že by to mohlo mať taký účinok na deti aký ma,“ povedal Dr. Holland z Trinity College. „My v skutočnosti ani nepoznáme jej dopady, čo je frustrujúce. Jedná sa o larvy, ktoré putujú krížom cez mozog. Nie je to niečo, čo by hociktorá matka, alebo otec dieťaťa privítali.
Zdroj: https://www.nytimes.com
Comments
