Kto na Slovensku by nepoznal Tatry? Túry po nich budú mať svoje neopakovateľné čaro aj pre domácich a so psami je vždy všetko živšie, tak prečo to nevyskúšať s nimi? Balíme batohy a vyrážame smer Tatry , konrétne do Račkovej doliny. Naše zmysly fungujú na stopercent a sme pripravení na všetko, keďže na Slovensku je to už raz tak. Našťastie lesníci nás obišli, nikto na nás nestrieľal a náš zverinec sa po kamzíkoch nepustil. Rozhodli sme sa prejsť okruh: Račkova dolina ATC – Pod Klinom – Gáborov zadok – Bystré s. – Gáborovo s. – Račkovo s. – Záhradky – Pod Smrekom – Račkova dolina ATC čo predstavuje približne 24km.
Cesta z Račkovej doliny ATC ku Kolibe pod Klinom je nenáročná a stúpanie je skôr pozvoľné. Máme tak čas zvyknúť si na naše 15kg batohy, ktoré boli pôvodne zbalené na tri dni s prespaniami na Kolibách, ale akosi nás strmý zostup a obsadenosť Kolíb prekvapilo a tak sa plány zmenili. Psy sa hneď stihli osviežiť v ľadovom potoku, ktorý sa vinie až po prvý rozcestník, kde sa vydávame po žltej značke smer už spomínaná Koliba pod Klinom. Aj keď sú Tatry chránenou oblasťou prebieha tu bohužiaľ ťažba a preto je si treba na začiatku dávať pozor. Rachot padajúceho stromu, my prechádzajúc okolo koňa pasujúceho sa s jeho presunom pokračujeme v našej ceste. Na Kolibe pod Klinom si dávame ľahkú desiatu a vyrážame po modrej značke smer Bystré. Tu už bolo stúpanie citeľnejšie. Psy si užívajú pachy a mi fučíme. Po ceste míňame potok, ktorý je skvelý zdroj osvieženia pre psov. Tatry nám už ukazujú svoju veľkoleposť. Naskytujú sa nám krásne výhľady do údolia, tu stretáme aj prvých kamzíkov. Po ceste do sedla Bystré míňame posledné fľaky snehu z čoho majú najväčšiu radosť naši štvornohí. Zo sedla Bystré sa skýtajú krásne výhľady naokolo. Pokračujeme po červenej značke smer Gáborové sedlo. Na hrebeni medzi Bystrým a Gáborovým sedlom sa nachádzajú zaujímavé vyvýšeniny s nezabudnuteľnými výhľadmi do údolí, ale aj na okolité kopce.
Z Gáborovho sedla smerujeme cez Klin. Klin nám dáva zabrať, začína poriadne stúpanie, chodník sa mení na suť prevažne väčších kameňov. Pokračujeme na Račkovo sedlo, tu nám križuje cestu stádečko 6 kamzíkov. Odporúčam mať psy skôr na vodítkach, ak si radi pobehajú za zverou.(Lesníci už teraz pripravujú zbraňe.) Výhľady na trblietajúce sa Račkove plesá sú nezabudnuteľné. Račkove sedlo nám poskytuje krásny výhľad na Hrubý vrch, ktorý sa týči pred nami. Chvíľu obdivujeme jeho krásu a púšťame sa do jeho zdolania. Stúpanie je spočiatku mierne, aj s ťažkými batohmi sa nám ide dobre. V jeho druhej polovici naberá stúpanie strmý charakter a miestami je potrebné zdolať skaly. Pre menšie psy ako yorkšíry, čivavy, srnčie ratlíky, maltezáky, jazvečíky atď. by to mohol byť problém, ale s menšou pomocou sa to dá prekonať.
Z Hrubého vrchu smerujeme po strmšom klesaní, ktoré sprevádza výhľad na Plačlivý a Ostrý Roháč. Pod Hrubým vrchom sa vydávame po zelenej na Záhradky až späť do Račkovej doliny po modrej značke. Musím povedať, že toto strmé klesanie bolo náročné a dalo nám najviac zabrať. Chodník z ¾ tvorili kamene a miestami nám križovali cestu obrovské balvany. Taktiež je tu potok, na ktorý sa dá spoľahnúť a opäť dobre poslúžil na občerstvenie psom. Potok nás sprevádzal skoro celú cestu až do Račkovej doliny. Po ceste míňame aj Kolibu pod Pustím, kde už rozložili ohník iní turisti.
Tatry sa s nami lúčia až po západe slnka a my sa tešíme na ďalšie chvíľe strávené v lone prírody aj so psíkmi v ďalšom fotopríbehu na SITU.
Comments
